Autor: Júlia Kubicová
Vo svete plnom chaosu, zmätku, sladkých lží a poloprávd vôbec nie je jednoduché rozlíšiť dobro od zla. V čom máme stopercentnú istotu, že niečo je od Boha? Riaditeľ arcibiskupského úradu dáva pôsobivú, až prekvapivú odpoveď: „V tom, čo je príliš v súlade s našimi očakávaniami, nikdy nebudeme mať istotu, či je to Božie. Boh nás často vedie k tomu, o čom si myslíme, že nás prevyšuje a že na to nemáme.“
Medzi najnáročnejšie úlohy v dnešnom svete patrí rozlišovanie dobra od zla. Na základe akých indícií možno jasne rozlíšiť, či ide o skutočné Božie dobro, alebo falošné?
Všetko na tomto svete smeruje k určitému cieľu. Každá vec má svoj účel, ktorý jej dáva tvorca. Tak aj človek má svoj cieľ. Neprišiel náhodne. Boh ho stvoril ako jedinečnú osobu, ktorá má svoje miesto a úlohu. Dal mu zmysel života. Boh je jeho cieľom a všetky veci na zemi boli stvorené pre človeka tak, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý bol stvorený. Ide nielen o hmotné veci, ale aj o životné okolnosti a osobné danosti.
Preto je dobré to, čo človeku pomáha dosiahnuť tento cieľ – zjednotenie s Bohom. Všetko, čo protirečí tomuto cieľu, je falošné.
Preto prostriedky, ktoré vedú k Bohu, má prijímať a požívať bez ohľadu na to, či sú mu príjemné, alebo sa mu protivia, a tie, ktoré mu prekážajú na ceste k Bohu, má odmietnuť, aj keby mu boli akokoľvek príťažlivé.
Hlavná otázka teda znie: To, čo robím, ma privádza bližšie k Bohu, alebo ma od neho vzďaľuje? K tomu ako návod pomáha Desatoro a príklad, učenie a milosť Ježiša Krista.
Rozlišovanie je náročnejšie, zvlášť ak sa lož prezentuje ako dobro. Ako toto rozoznať?
Aj diabol v raji sa prezentoval ako dobrodinec. Na oklamanie s obľubou používa polopravdy. Namotáva na seba človeka, aby ho potom zneužil. Prijatím pokušenia pre Adama a Evu už nebol cieľom Boh, ale ovocie stromu. Obetovali vzťah k Bohu, len aby získali ponúkanú rozkoš.
Teda lož sa prezentuje ako dobro vtedy, keď sa nám stvorené veci ponúkajú ako cieľ nášho života. Toto prináša disharmóniu do osobného života, lebo sa narušuje vzťah k Bohu. Už nie je prvý. Potom sa táto disharmónia prenáša na blížneho, mňa a prírodu. Túto disharmóniu nazývame hriechom.
Pripomeňme si slová Ježiša: „Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?“ (Mt 16, 26).
Diablovým hlavným cieľom je disharmónia, rozkol, hriech? O čo presne mu ide?
Diablovi ide iba o náš vzťah k Ježišovi Kristovi. On ho porazil a vie, že keď budeme s Ježišom, je s ním koniec. Preto je jeho hlavným cieľom odviesť nás od Ježiša.
Buď robiť všetko možné, len nemať čas na modlitbu, alebo preháňať v konaní dobra či duchovných aktivitách. Je to zápas dať Boha na prvé miesto v živote. Ale čím viac budeme krotiť žiadostivosti, tým viac bude prevládať duch.
Otázka rozlišovania dobra od zla sa netýka len vonkajších vplyvov, ale aj vnútorných pohnútok, vnemov, pocitov, hlasov. Podľa čoho môžeme rozlíšiť hlas Boha od svojho hlasu a od hlasu pokušiteľa?
Boží hlas nás vedie k túžbe nasledovať Krista. To je najistejší znak Božieho ducha. Tento hlas nás vedie k zmyslu pre obetu, pokoju srdca, k úprimnej a nestrojenej pokore, pevnej dôvere, trpezlivosti, jednoduchosti, nezištnej láske, slobode ducha (pozri Gal 5, 22 – 23). Boží pokoj je vždy poznávacím znamením Božieho ducha.
Pokušenia nás navádzajú k egoistickým tendenciám. Zdroj pokušení je telo, svet, diabol. Pokušenia nás vedú napríklad k túžbe po bohatstve, pohodlnom živote, vyhľadávaní svojej slávy, uznaní, poctách, k nespokojnosti s miestom pobytu, zamestnaním, vyhľadávaní senzácií, úteku pred námahou a sebaobetovaním, prehnanému strachu o zdravie, život. Prinášajú nepokoj, zmätok, zúfalstvo, vzdor, strach, výbuch vášní, pretvárku…
Ako máme vycibriť svoj sluch na Boží hlas a vedieť si vždy a vo všetkom vybrať správne?
Treba sa usilovať o čisté srdce a ako hovorí pápež František: byť pripravený na Božie prekvapenia, ktoré neraz úplne zmenia naše plány a očakávania.
V tom, čo je príliš v súlade s našimi očakávaniami, nikdy nebudeme mať istotu, či je to Božie. Boh nás často vedie k tomu, o čom si myslíme, že nás prevyšuje a že na to nemáme.
Nie je vždy iba v ľudských silách vybrať si správne, lebo sme obmedzení a rozhodujeme sa podľa toho, čo je pre nás výhodné alebo podľa väčšiny. Potrebujeme Božiu milosť a našu odpoveď dôvery podľa príkladu Panny Márie. Takto dostávame milosť pozerať sa na situácie Božími očami a v danej chvíli sa správne rozhodnúť podľa Božej vôle. Čo je Božie, je vždy dobré.
Fotografie: Júlia Kubicová
