Autor: Jakub Kohutiar
V posledných mesiacoch okolo nás aj kvôli vojnovým udalostiam na Ukrajine väčšmi rezonuje téma zasvätenia sa Panne Márii. Práve preto by sme vám dnes radi predstavili našu veľmi zaujímavú hostku pani Alžbetu Vojtkovú (79), štatutárku združenia Máriina doba v Bratislave. O rozhovor s ňou sme požiadali v súvislosti s fatimským proroctvom so želaním Panny Márie, keďže téme sa venuje dlhé roky.
Pani Vojtková, ako ste sa vlastne dostali k fatimským posolstvám a k mariánskemu dielu?
K fatimským posolstvám som sa dostala ešte predtým priebežne, ale niežeby som sa do toho bola úplne vložila, aj keď je to posolstvo pre našu dobu. Ale potom som sa päť rokov venovala bohoslovcom, čo boli vyhodení za hladovku. Neviem, či o tom viete, ale v roku 1980 mali bohoslovci hladovku proti štátnym zásahom a jedenásť z nich vyhodili. Vtedy som sa stretla s „modrou knihou“ v češtine. Mala som ju požičanú len na tri dni. V noci som si to prečítala do magnetofónu, potom naklepala a vydala samizdatovo. S odstupom času vidím, že ma k tomu viedla Panna Mária. Ja som nevedela, kam ma vedie, to bola jej robota. (smiech) Najprv som teda vydala knihu pre chlapcov, potom pre kňazov a myslela som si, že sa to skončilo. Vždy keď som si povedala, že idem od toho, tak ma niektorý kňaz povzbudil, že by som mala niečo urobiť. Takto som sa dostávala do hĺbky posolstva.
Napríklad keď bol don Gobbi prvýkrát na Slovensku v roku 1991, sprevádzala som ho po celom Slovensku len ja so synom, ten bol ešte študent. Všade prišli nejakí kňazi a veľa ľudí, keďže „modrá kniha“ bola vtedy u nás už dosť rozšírená, ale celou cestou som ho sprevádzala len ja. Na konci ma zavolal tlmočník, že ma volá don Gobbi. Začal hovoriť: „Šírte večeradlá!“ Ja hovorím: „Ešte aj to?“ Vôbec som nechápala, aj keď som v tom už nejakú dobu pracovala. Takto nejako sa všetko začalo z toho správneho konca: nešlo to z mojej vlastnej hlavy, z mojej vôle, ale bola som k tomu privedená.
Čo vám prináša práca pre mariánske dielo?
Veľkú námahu, únavu (smiech) po jednej stránke, no na druhej strane úžasné bohatstvo a istotu, že to má zmysel. Nie som si istá tým, čo robím, ale som pripravená, že ma Mária zastaví, ak to nie je to, čo chce ona – tak jej to hovorím.
Žijeme v čase, keď mnoho ľudí znovu upiera zrak na Fatimu a jej posolstvá, a to práve kvôli vojne na Ukrajine. Je dobré, že ich práve teraz ľudia objavujú?
Samozrejme, kedykoľvek je to dobré! Čím skôr, tým lepšie. Dejiny idú takým spôsobom, že si človek musí uvedomiť niektoré veci. Veď Pán Boh nás stále volá, že aj tresty, aj problémy, to nám má pomôcť sa spamätať a uvedomovať si, čo je podstatné.
S Fatimou súvisí aj zasvätenie Ruska, ako to od sestry Lucie žiadala Matka Božia. Mnoho ľudí však vnímalo zasvätenie, ktoré urobili niekoľkí pápeži a naposledy dokonca dvakrát Ján Pavol II., ako nedostatočné… Bolo to tak?
Sestra Lucia dostala odkaz, že zasvätenie má urobiť pápež so všetkými biskupmi sveta, a keď to urobili bez toho, vždy povedala, že nebolo, ako malo byť. Až vtedy, keď to urobil Ján Pavol II. 25. 3. 1984, ktorý písomne vyzval všetkých biskupov k zasväteniu, až vtedy povedala, že zasvätenie bolo vykonané a v nebesiach prijaté. Aj kardinál Bertone prišiel k nej popýtať sa na niektoré veci, o ktorých kolujú vo svete nejaké neistoty, a jednou z nich bolo aj to, či bolo zasvätenie vykonané. Ona len povedala: „Bolo vykonané a v nebesiach bolo prijaté.“ To sme však videli podľa toho, ako skutočne po ňom padol komunizmus. Matka Božia vo Fatime ho predpovedala, bol vrcholom diablovho útoku, takým viditeľným vrcholom ľadovca. Mária vo Fatime žiadala proti nemu zasvätenie Ruska, lebo ak nebude vykonané, komunizmus sa rozšíri do sveta. Zasvätenie neprišlo, komunizmus sa rozšíril. Najprv bol problémom len v Rusku určitú dobu, po druhej svetovej vojne sa však rozšíril do sveta, a keď už bol rozšírený, bolo treba zasvätiť celý svet. To bola požiadavka, ktorú sestra Lucia dostala už vo svojej cele, že treba zasvätiť svet spolu s biskupmi celého sveta, čo pápež s biskupmi urobili.
Prečo teda bolo treba urobiť znovu zasvätenie teraz?
Aj o tom sa píše v „modrej knihe“ – práve v ten deň, keď bolo vykonané zasvätenie, otec Gobbi dostal posolstvo. („Modrá kniha“ má cirkevné schválenie obsahu. Obsah sa neprieči Božiemu zjaveniu, teda učeniu viery, ale nemá ešte schválenie, že to bol mystický jav, ktorý don Gobbi dostal – pozn. respondentky.) Lenže uvedomme si, že 25. 3. 1984 napísal toto: „Áno, sama som vo Fatime vyslovila toto prianie, keď som sa tam zjavila v roku 1917. Viackrát som žiadala o to svoju dcéru Luciu. Prosím o to predovšetkým pápeža Jána Pavla II., svojho prvého milovaného syna, ktorý ho z popudu tohto sviatku vykonáva slávnostným spôsobom a vyzval písomne všetkých biskupov sveta, aby ho uskutočnili v jednote s ním. Žiaľ, nie všetci biskupi prijali túto výzvu. Určité okolnosti im ešte nedovolili vyslovene mi zasvätiť Rusko, ako som už mnoho ráz výslovne žiadala. Tak ako som vám povedala, toto zasvätenie sa uskutoční tesne pred krvavými udalosťami.“ My sme až do tejto vojny nevedeli pochopiť, aké krvavé udalosti by tu ešte mohli byť? No a vidíte? Prišlo k tomu. Čiže kde by si to don Gobbi bol vtedy vymyslel?
Vráťme sa teraz ešte k poslednému zasväteniu, ktoré bolo v piatok 25. marca tohto roku. Svätý Otec František pri zasvätení Ruska a Ukrajiny zdôraznil, že zasvätenie nie je magická formulka… Aby teda zasvätenie malo zmysel a moc, čo je ešte potrebné?
Zasvätenie treba žiť! Máme sa Márii úplne odovzdať, aby mohla cez nás konať. Pretože aj tie zázraky, ktoré svätí konajú, koná cez nich Boh. Človek sa musí odovzdať. Najväčším zázrakom bolo vtelenie Božieho Syna, veď Panna Mária neurobila žiadne veľké činy, ona žila prostý, jednoduchý život. Ale tak sa dala Bohu, že Boh mohol cez ňu prísť na svet. Preto sa stala Kráľovnou všetkých svätých napriek tomu, že niektorí robili naozaj veľké, obdivuhodné diela a ona zďaleka nie. Toto je tá najväčšia svätosť – dať sa Bohu úplne k dispozícii.
A preto aj svätý Ľudovít Grignion hovorí, že v týchto posledných časoch si Mária vytvorí najväčších svätých, ktorí budú prevyšovať ostatných svätých, ako cédre libanonské prevyšujú malé stromčeky. Pretože toto je doba, keď nás vedie aj v „modrej knihe“ úplne sa jej odovzdať, tým sa vlastne odovzdávame Bohu pre Boží plán, ktorým on poveril Máriu. Preto sa v tejto dobe máme v zasvätení odovzdať jej, aby ona mohla cez nás konať to, čím ju Boh poveril. To je veľmi jednoduché, ale zároveň veľmi ťažké: človek sa snaží aj do toho večeradla trebárs priniesť nejaké vylepšenia a od toho si sľubuje, že to večeradlo bude lepšie. Nie, to večeradlo bude lepšie vtedy, keď sa tam odmlčíme, úplne sa odovzdáme jej a ona môže cez nás konať. Ak sa jej zasvätíme, Mária hovorí: „Nepozerajte sa na výsledok, tomu vy nemôžete rozumieť.“ Napríklad povie: „Prineste mi v náručí toto úbohé choré ľudstvo, aby som ho mohla uzdraviť.“ No a my si povieme – to ako? Nijako inak, len tým, že jej dáme v zasvätení svoje „áno“, že chceme urobiť, o čo nás žiada. A kvôli tomuto nášmu „áno“ ona môže konať a ona už uzdravuje. Toto je to, čo svätý Ľudovít hovorí o veľkých svätých – dať sa jej, aby ona mohla cez nás konať.
Veľa veriacich ľudí malo predstavu, že keď pápež zasvätí svet, Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, že už nemusia urobiť nič. Na druhej strane Panna Mária povedala aj pastierikom vo Fatime, že ich úlohou je pokánie a modlitba…
Pokánie a modlitba, to, čo žiadala vo Fatime, žiada stále. Aj v „modrej knihe“ hovorí: „Aj od vás žiadam to, čo som žiadala od detí vo Fatime.“ Aj obety za hriešnikov, to všetko stále platí. No víťazstvo sa nedá dosiahnuť len týmto spôsobom – veď ona nepovedala, že zvíťazíte so mnou, ale že zvíťazí moje Nepoškvrnené Srdce. Čiže my musíme jej Nepoškvrnenému Srdcu umožniť, aby mohlo cez nás konať.
Mária sa práve utrpením svojho Srdca pripojila ku Kristovej obete, teda svojím Nepoškvrneným Srdcom môže Mária čerpať z Kristovej obety. Hovorí sa, že Mária zatieňuje Krista. Kdeže, ona práve spôsobí to, že Kristus sa stane jediným Spasiteľom. A to aj v tom, čím by sme mali ku spáse sveta prispieť my – teda Cirkev. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí, že Cirkev vojde do slávy kráľovstva len cez túto poslednú Veľkú noc, v ktorej bude nasledovať svojho Pána v jeho smrti a v jeho zmŕtvychvstaní (KKC 677). Mária aj to dokáže svojím Srdcom čerpať z Kristovej obety. A tak skrze naše zasvätenie sa jej Nepoškvrnenému Srdcu môže v nás toto ukrižovanie mysticky vykonať. V „modrej knihe“ o tom hovorí, že naše „áno“ zasvätenia spôsobí, že náš život, kde sme kto postavený, ak je plnením Otcovej vôle, sa v tom zasvätení stáva tým ukrižovaním. Ako u Ježiša bola Otcova vôľa vystúpiť na kríž, u nás je Otcova vôľa žiť tam, kde žijeme. Týmto naším plnením Otcovej vôle v tomto zasvätení „budete postavení na roveň môjmu Synovi a toto vnútorné ukrižovanie sa bude uskutočňovať v každom okamihu vášho života“ (5. 3. 1983). Aj inde hovorí: „Toto je vaše mučeníctvo srdca, na ktoré vás všetkých pripravujem. Na mojom materinskom Srdci každý nech podá Otcovi svoju vnútornú obetu…“ (10. 3. 1977) Keby bolo toto Máriino záchranné dielo dôslednejšie v Cirkvi prijaté, azda by sa aj celé to ukrižovanie Cirkvi, o ktorom hovorí Katechizmus, mohlo uskutočniť týmto mystickým spôsobom a ušetrilo by sa veľa krvavého utrpenia – že Cirkev nebude musieť celá vykrvácať v tomto ukrižovaní, ale zostane v tých, ktorí boli ukrižovaní mysticky, aby niesla ďalej štafetu viery. To dosiahne Mária tým, že to svojím Srdcom vyčerpá z Kristovej obety. A tak dosiahne aj to, že sa Kristus stane jediným víťazom, jediným záchrancom, jediným Spasiteľom. Takže Mária nezatieňuje, ale zvyšuje jeho slávu.
Mnohí pochybujú, či dokáže modlitba ruženca zmeniť túto situáciu? Čo by ste im povedali?
Nech skúsia! Je overené aj v dejinách, že modlitba ruženca zastavovala mnohé trápenia, mnohé pohromy. Keď tomu niekto neverí, tak sa mu nedá pomôcť. Ale Pán Boh sa snaží dať každému nejakú pomoc, milosť, aby pochopil, aby mohol veriť. Ako hovorí žalm: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán!“ A platí tiež: Skúste ruženec a presvedčte sa…
Pre mnohých je celá vyhrotená situácia prekvapením a nespájajú ju s duchovným pozadím. Vy však o tom viete viac aj zo zdrojov fatimského diela či z „modrej knihy“, ktoré nie sú všetkým známe. Aké časy teda teraz žijeme, kto má na svedomí tento obrovský rozvrat hodnôt, prerastajúci až do vojny?
Dobre ste povedali, že neveriaci duchovné pozadie nevnímajú. To pre nich neexistuje. My však vieme, že nielen existuje, ale je to to podstatné a jediné, o čo sa dá oprieť. To je príčina, prečo vznikol a je tu tento svet. To je to, o čo ide. Dokonca ani to nestačí, keď je niekto dobrý k ľuďom, aj im pomáha, ale ak Pána Boha neuznáva, už z toho Božieho hľadiska nie je dobrý. Keď odmietol Boha, dáva sa do rúk satanovi, a tým tiež zväčšuje vládu satana na tejto zemi. To je obrovský hriech! Neveriaci považujú za hriech len to, keď niekto napríklad ublíži človeku. Darmo je dobrý k ľuďom, keď je zlý voči svojmu najväčšiemu dobrodincovi, keď stojí proti Pánu Bohu. Aj vo Fatime Panna Mária povedala, že keď sa ľudia nepolepšia, príde nová, ešte horšia vojna. To znamená len toto: Keď sa nepolepšia, nevrátia sa k Bohu, dávajú satanovi do rúk moc nad svetom – a ten dokáže rozpútať aj také zlo, ako je vojna.
Niekto povie: Ako môže Boh dopustiť, že trpí nevinné dieťa? A možno práve ten, kto takto hovorí, svojím odmietaním Boha dáva satanovi do rúk moc nad svetom. Satan by ju najradšej využil na večnú záhubu duší. Ale Boh radšej dopustí, aby získanú moc vybil na telesnom utrpení nevinných, ktorí takto vykupujú hriešnikov, a vo večnosti im to spravodlivý Boh hojne vynahradí. Boh radšej dal trpieť nevinnému dieťaťu, ako by niekoho mohol satan uvrhnúť do pekla na večné zatratenie. Takže možno práve ten, kto toto hovorí, je na vine, že toto dieťa trpí. Kvôli jeho hriechom, kvôli jeho nevere dostal satan moc a on ju uplatňuje.
Ako si vybudovať naozaj pekný, zdravý vzťah k Panne Márii a prijať ju ako svoju mamu? Mnoho ľudí má s tým obrovský problém…
Asi by bolo treba pozrieť sa na Pána Ježiša: keď sa jej odovzdal ešte pred svojím narodením, potom ako bezmocné malé dieťa, ktoré ona vychovávala, tak prečo by sme nemohli nasledovať Krista aj v tom? O toto je treba prosiť – o milosť s dôverou sa odovzdať, lebo človek si nemôže sám poradiť v mnohých veciach. Takže s čímkoľvek má človek problém, má povedať: „Bože, keď nemôžem uveriť, že si – Bože, daj sa mi poznať!“ Keď je problém Matku Božiu akosi prijať, tak prosiť: „Ježišu, nauč ma milovať tvoju matku tak, ako si ju ty miloval!“ S týmto zápasil aj otec Gobbi – táto prosba je aj v „modrej knihe“ a Panna Mária mu povedala: „Túto modlitbu som ti vnukla ja…“ A neskôr od nej počuje: „Syn môj, vráť sa k Ježišovi…“ Tu vidno, že to bolo aj s ním tak, ako s mnohými. Mária si ho „požičala“, matersky pretvorila a poslala ho vrátiť sa k Ježišovi. Ale kto sme ho poznali, jeho vrúcnu lásku k Ježišovi v Eucharistii, vieme, že to nebol návrat na tej rovine, z ktorej si ho Matka zobrala, ale ten návrat k Ježišovi bol o úroveň vyššie. Toto je to známe a osvedčené: „Cez Máriu k Ježišovi.“
Fotografie: archív respondenta
