Autor: Júlia Kubicová
Nie je zlo ako zlo. Existuje osobná duchovná bytosť alebo existuje zlá osobná duchovná bytosť. „Pre satana sme vždy len handrou, ktorú používa a zároveň nenávidí. Je ako pasák, ktorý používa ľudí ako veci. Keď vládzu, dáva im omrvinky, keď nevládzu, zastrašuje ich a utláča,“ hovorí generálny vikár Mons. Peter Šimko. V rozhovore objasňuje túto ťažkú tému a dáva rady, ako účinne sa môžeme proti zlým duchovným bytostiam brániť.
Diabol rád klame a do ľudského života niekedy prichádza pod rúškom dobra. Ako ho môžeme odhaliť a identifikovať?
Nikto z nás nechce pre seba zlo. Preto, aby sme boli oklamaní, je nám ponúkané falošné dobro. Dobro má jednu tvár, zlo milióny. Hľadať logiku v konaní diabla nedokážeme, lebo zlo je vždy iracionálne a samodeštruktívne, ako vyjadruje aj jeden okultný symbol – had v kruhu, ktorý si požiera svoj chvost.
Keď chceme prečítať knihu, potrebujeme svetlo; podobne, keď chceme prečítať klamára, potrebujeme byť v Božom svetle. Ježiš prináša vnútorný pokoj a slobodu, Zlý nepokoj, napätie a nútenie.
Niekedy vnímame, akoby zlo začínalo mať prevahu. Za akých podmienok má diabol nad nami moc?
Diabol má nad nami moc, keď mu dáme súhlas alebo keď ho ignorujeme, alebo keď sa nevieme brániť. Štvrtý prípad je výnimočný a ide o Božie dopustenie ako u Jóba alebo svätého Pátra Pia. Ide tu o veci presahujúce naše vnímanie. Ani nad Ježišom nemal diabol žiadnu moc, ale dovolil mu, aby ho zdrvil, a tak ho porazil.
Akým spôsobom prejavujeme tento – hoci aj nepriamy – súhlas, ktorým dávame diablovi nad nami moc?
Súhlas diablovi, aby mal nad nami moc, dávame tým, že páchame hriech. Čím viac a ťažšie hriechy človek robí, tým viac sa upevňuje moc diabla nad ním. Problém je v tom, že človek to bez Božej pomoci zbadá neskoro. Pre satana sme vždy len handrou, ktorú používa a zároveň nenávidí. Je ako pasák, ktorý používa ľudí ako veci. Keď vládzu, dáva im omrvinky, keď nevládzu, zastrašuje ich a utláča.
A keď človek diabla ignoruje?
Keď človek ignoruje diabla, v skutočnosti sa mu nebráni. Diabol je rád, keď si myslíme, že neexistuje, alebo keď mu pripisujeme všemocné vlastnosti. Predstavme si, že nás niekto opľuje. Môžeme to ignorovať, ale opľutí ostaneme.
Ťažšie je to, keď sa mu nevieme brániť. Ide o prípady zneužitia autority. Rodičia majú prirodzenú autoritu nad deťmi. Deti prirodzene veria a sú odkázané na rodičov. Ak rodič robí okultizmus alebo inak zneužíva svoje dieťa, dieťa sa nevie brániť. Týmto mu spôsobuje ranu, cez ktorú sa diabol priživuje.
Čo máme robiť, aby na nás diabol nemal žiadny dosah?
Diabol nebude mať nad nami žiaden dosah iba v nebi. Naša prirodzenosť je zranená hriechom, a preto tu na zemi môžeme fungovať v najlepšom prípade ako abstinujúci narkomani.
Určite nám môže aspoň niečo pomôcť. Poraďte nejakú účinnú ochranu.
Pomôže Božie milosrdenstvo, čisté prostredie, úprimné vzťahy a nehrať sa na supermanov, ktorí si myslia, že keď podajú malíček diablovi, tak sa im nič nestane. A napokon, dať si pozor, aby sme to nepreháňali. Medzi nami a diablom neexistuje prímerie. Modlitba a sviatostný život sú účinnou ochranou proti diablovi. Svätý Pavol má na to túto odpoveď: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ (Rim 8, 31).
Foto: Júlia Kubicová
