Keď som sa narodila, bola streda. Pekný, slnečný letný deň. V deviatich mesiacoch som sa obarila vriacou slepačou polievkou a skoro som zomrela. Ležala som sama v nemocnici, celá obviazaná obväzmi, iba očká mi bolo vidieť. Vraj som vôbec neplakala. V škôlke si pamätám, ako ma pani učiteľka vyfackala, lebo som nevedela vystrihnúť z papiera zámok. A tak ma maminka s plačom každé ráno strčila za dvere a bežala do práce. Na základnej škole sme sa presťahovali do inej dediny a deti v novej škole ma neprijali. Vyčlenili ma z kolektívu a šikanovali ma. Odchod v ôsmom ročníku bol pre mňa vykúpením. Dúfala som, že nočná mora je už za mnou.
Keď som sa narodila, bola streda. Pekný, slnečný letný deň. V deviatich mesiacoch som sa obarila vriacou slepačou polievkou a skoro som zomrela. Ležala som sama v nemocnici, celá obviazaná obväzmi, iba očká mi bolo vidieť. Vraj som vôbec neplakala. V škôlke si pamätám, ako ma pani učiteľka vyfackala, lebo som nevedela vystrihnúť z papiera zámok. A tak ma maminka s plačom každé ráno strčila za dvere a bežala do práce. Na základnej škole sme sa presťahovali do inej dediny a deti v novej škole ma neprijali. Vyčlenili ma z kolektívu a šikanovali ma. Odchod v ôsmom ročníku bol pre mňa vykúpením. Dúfala som, že nočná mora je už za mnou.
Keď som mala pätnásť rokov, snívala som o mužovi, s ktorým budem navždy a budem mať s ním svoju rodinu. Pozorovala som páry, ako sa držia za ruku, a hovorila som si, že takúto lásku chcem raz aj ja. Nevedela som však, čo ma v živote čaká a aká dokáže láska byť. Lepšie povedané – falošná láska. A keď mi niekto povedal, že tá či oná sa rozvádza, štítila som sa tej myšlienky. Odsudzovala som to a pozerala na to ako na niečo, čo nikdy nechcem. Keď sa to však stalo mne, povedala som si: „To je strašné, to snáď nie.“ Muž odo mňa odišiel zo dňa na deň a bola som sama. O bábätko, ktoré som vtedy čakala, som prišla a zostala som celkom sama. Pamätám si presne, ako som na Silvestra bola v nemocnici sama na izbe a vyhasol vo mne život. Cítila som, že ani On pri mne nestojí a celý život sa mi rúcal. Zrazu nič nebolo ako v mojom vysnívanom živote. Ľudia ma odsúdili, posmievali sa mi, pokrikovali na mňa tak, ako to v malej dedine chodí, tam sa dokážu tešiť z vášho nešťastia.
Odmalička som chodila do kostola a bežala som tam rada. Zrazu som sa hanbila ísť za Pánom. Schovávala som sa v poslednej lavici v kúte a prvá bežala z kostola, aby ma nikto nepristavil. A keď mi kňazi nedovolili prijímať Pána, lebo nežijem so svojím mužom, a teda cirkevným životom, zanevrela som na všetkých a nechodila do chrámu. Nikdy som nebola taká nešťastná ako vtedy. Bez mojej lásky, bez dieťatka, bez Pána. Zahanbená, zranená, s dýkou v srdci. Jediný lekár na chorú dušu bol On, no ja som vtedy nemala vieru a lásku, akú mám dnes.
Po pol roku som sa vrátila do kostola a môj život sa napĺňal radosťou. Svojmu životu som dala druhú šancu a po rokoch som sa znovu vydala a mala deti. No ani tento vzťah nevyšiel a často som bola v kostole celé hodiny a prosila Pána, aby niečo urobil. Prihlásila som sa na púť po Slovensku, ktorú som preplakala, a počas celej púte som prosila o pomoc. Keď som sa vrátila po troch dňoch domov, zistila som, že Pán mi vzal lásku k môjmu mužovi. Nič som necítila. A keď jeho ubližovanie narástlo do rozmerov ubližovania deťom, vedela som, že musíme odísť. Tentoraz sme odišli my. Išli sme do neznáma, bez všetkého. Museli sme zanechať náš domov, život, deti zanechali hračky i svoje izbičky. Všetko bolo preč a zároveň nebolo.
Začali sme odznova, sami a bez jedinej lyžičky či taniera. Utiekli sme zo zla, aby sme získali slobodu. Všetko som sa naučila odovzdávať Pánovi, všetko to, čo som predtým nedokázala. Z môjho srdca mi nešlo vysloviť, že odovzdávam tebe, môj Pane, i svoje deti. Bála som sa, že čo ak mi ich Pán vezme.
Čakal nás dlhý a problémový rozvod. Niekoľkokrát som padla úplne na dno a znovu sa postavila. Pády a pády. Bývali sme v podnájme, kým on mal náš dom. Sama s deťmi, kým on chodil s frajerkou. Bez peňazí, kým on sa v nich topil. Ale mala som to najcennejšie – deti a lásku Pána. To on nemal, a tak zostal sám. Keď mi však chcel vymysleným podvodom zobrať syna úplne do svojej starostlivosti, bežala som za Pánom. Prosila som ako nikdy predtým. Celý môj život zrazu nemal význam, nemal cenu. Týždeň som strávila v kostole prosením na zemi, umáčaná slzami a nahlas som volala na Pána. Tam, až keď som celkom prišla o všetko, som naozaj našla Pána. Iba on a ja. V tichosti, pokoji a úplnej pokore na kolenách – prišiel. Vládca nášho života ma zachránil. On mi dal slobodu odovzdať mu všetko – úplne a celkom oddane. On bol jediný, ktorému som chcela svoje deti dať a nebála som sa to nahlas vysloviť. Veď sú to najprv tvoje deti, Pane. Až keď som ich celkom dala Pánovi, uľavilo sa mi a vedela som, že on niečo spraví. On nedovolí, aby mi vzali úplne všetko. Pán ma miluje a nedovolí úplne zahynúť duši, ktorá v neho verí. Nastal zlom v mojom živote a syn sa mi vrátil. Odkedy trávim s Pánom hodiny osamote, v tichosti a pokore, nebojím sa. On nás chráni, pretože nás miluje. On je mojou láskou, ktorá nezradí a nikdy neopustí.
Keď som sa rozhodla postaviť nový dom, aby deti mali svoj domov, nedarilo sa nám od prvého dňa. Od kúpy pozemku cez stavebné povolenie cez firmu, ktorá nás okradla. Dom staticky nestabilný sme museli opravovať ako nový, a tak i financie zmizli skôr, ako som predpokladala. A keď už neboli žiadne a minuli sa i od mojej rodiny – koniec, myslela som si. No každý deň pri svätej omši odovzdávam svoj život do Božích rúk, každú sekundu svojho života, každú bunku svojho tela. Odovzdávam svoje deti, rodičov, sestru, dom i financie. Všetkých svojich nepriateľov i situácie v mojom živote. Prikrývam Ježišovou krvou svoje deti a žehnám i dom, v ktorom bývame.
A zrazu prišiel pán, ktorý mi v obálke priniesol väčšie množstvo peňazí. Počas stavby domu a problémov okolo toho prichádzali ľudia, ktorí chceli nezištne pomôcť. Ani neviem, ako sme dom dokončili. A keď sa ma noví susedia pýtajú, ako to robím, že sa usmievam? A kde čerpám silu, že stále vládzem a idem ďalej? Odpovedám, že to nie ja, ale Pán robí v mojom živote. To on mi pomáha, on ma vedie. Bez jeho pomoci by som tu nebola a všetko by som vzdala už veľmi dávno. Jeho láska je najväčšia na svete a nikdy neopustí. I keď sa cítim veľa ráz sama a zbytočná. On ma vráti naspäť a naplní radosťou.
A viete, čo je najkrajšie na vzťahu s Bohom? Že nepozerá na to, aká som nehodná, neodsudzuje ma, že som dvakrát rozvedená, a nikdy mi nepovie, že nemám otvorené dvere k nemu. Otvorila som mu celé srdce a prijímam ho s najväčšou láskou a pokorou, akou to len dokážem. On je Pán môjho života a všetko je jeho. Nič nie je moje. A viem, že bez neho by nič v mojom živote nemalo zmysel. Lebo tie skutočné hodnoty dáva práve on.
Autor: AŽ
Foto: unsplash.com
