Autor: Mária Kohutiarová
Napísalo sa a povedalo o nej veľa. Ale aj tak ju stále presne nevieme pochopiť a žiť. Tak čo vlastne tá láska je?
V týchto ešte povianočných dňoch by nás mala podstata slova „láska“ viac volať k odhaleniu a pochopeniu. Možno sme tomu už len blízko. Pozrime sa teda znovu na Boha, na Lásku samu, nech nás učí milovať sám – tým, aký je.
Pretože láska…
– Nechce užívať nádherne stvorený svet sama. Túži sa s dobrom deliť, chce vidieť radosť a úžas z toho, čo je okolo, aj v očiach a v srdci iných.
– Nie je urazená, keď obdarovaný voči nej zlyhá, keď ju zradí. Ani v raji, ani neskôr, ani dnes. Prichádza a hľadá s obavami o toho, kto padol. Aby si neublížil ešte viac.
– Jej cieľom nie je trest a poníženie, ale návrat v slobode k dobru a rastu. Tak ako dáva slobodu vybrať si, čo urobíš, rovnako čaká na slobodu, kedy sa vrátiš v pochopení, čo je skutočné dobro, čo je správna cesta. A ver, odchod každého ju bolí viac ako teba!
– Slzy návratu, ľútosť zo zlyhania a trpkosť poznania chyby a jej dôsledku nevíta výčitkami, ale objatím a milosrdenstvom. Vracia vždy pôvodnú hodnotu milovaného dieťaťa – a už nikdy si nespomenie, že niečo bolo predtým, ako si sa vrátil.
– Neprestáva dávať šancu. Nikdy ju to neomrzí, nikdy si nepovie – už dosť! Napriek tomu, že každé odmietnutie jej pravidiel na ceste pre dobro človeka ju uráža a zraňuje.
– Vstupuje do dialógu každý deň, aby sa priblížila človeku. Nečaká, až mu to „dopne“, až ho bieda prinúti rozprávať. Stále sa prihovára cez množstvo okamihov, cez stvorenie, cez ústa iných. Je vynachádzavá a kreatívna v tom, ako hľadá možnosti dotknúť sa ľudského srdca.
– Nepozerá na seba, ako sa bude vyzerať, keď príde až na dno ľudskej biedy. Skloní sa ku každému tak nežne a láskavo, že sa niet pri nej prečo hanbiť za svoj stav. Jej príchod prináša úľavu, radosť a nádej.
– Neklame a neťahá medové motúzy popod nos, nerobí si PR na ilúzii. Vždy žije pravdu a tú núka: o sebe, o tebe, o každom. Povie, že máš kráčať úzkou cestou, kde sa očakáva záťah – ale vždy pripomína, že bude s tebou.
– Je stále blízko, počúva, dáva neskutočné prijatie a vedomie, že si neuveriteľne vzácny. Má čas zastaviť sa, dívať sa do očí, objať, pomôcť – práve teraz, tu, keď to človek potrebuje.
– Nejde jej o nič viac ako o človeka – o to, aby bol skutočne šťastný, milovaný a žil v bratstve s ostatnými. A robí pre to všetko.
– Vie, že človek to sám „nedá“, že nevládze tak milovať. Vie, že potrebujeme iný zdroj sily milovať. Preto prichádza skrytá v kúsku chleba lásky, aby nás nešokovala jej krása, sila, moc, veľkosť, sláva…
– Je vždy pripravená pomôcť, nech ide o čokoľvek, s čím sa človek borí. Nie sme nútení niesť svoj kríž sami – vždy je tu s nami ona. Ak ju pozveme niesť naše bremeno, nikdy nepovie „nie“. A dá vždy utrpeniu, ťažkostiam zmysel, dá silu a odvahu.
– Ak jej človek verí naplno s odovzdanosťou malého dieťaťa, robí nemožné veci pre nás. Aj tam a vtedy, kde zlyhávajú všetky reálne a logické možnosti. Premieňa biedu na požehnanie. Miluje robiť denne neprestajné zázraky pre nás – len ich musíme objaviť vnímavým okom srdca a musíme ich prestať volať „náhoda“.
– Má sen: byť s nami všetkými v jednom nádhernom Domove, kde niet sĺz, bolesti, strachu, biedy, choroby, ani ničoho zlého. Z tohto Domova už nikdy nie je potrebné odísť, len sa radovať, chváliť, tancovať a žiť s Láskou navždy.
Láska Boha má pre každého každý deň pripravených tisíc darov, tisíc požehnaní, radostí. Túži ti ich dať, ak jej uveríš – ak budeš žiť s ňou, pre ňu a v nej. Ak sa jej denne budeš učiť podobať. Vie dať niekto človeku viac?
Práve preto celý rok budeme hovoriť o nej aj tu – na stránkach nášho časopisu. Potešíme sa vašim postrehom, kam vás posunie aj vďaka týmto textom tento rok k l(L)áske.
vaša Mária
Foto: pinterest.com
