Hoci sa nám Libanon môže javiť ako vzdialená krajina, aj tu má korene naša viera. Účinkoval tu Ježiš i apoštoli a v týchto končinách vznikli niektoré z prvých kresťanských cirkví. Libanon je dnes poslednou krajinou Blízkeho východu, kde kresťania ešte donedávna prosperovali – vlasť svätého Šarbela bola majákom slobody pre kresťanov v regióne, ktorý sa otriasa útokmi extrémistických skupín. Žiaľ, hospodársky kolaps a vojna v susednej Sýrii priviedli celú krajinu na hranicu prežitia.
Výbuch, ktorý otriasol Bejrútom v auguste 2020, celú situáciu výrazne zhoršil. Zničil väčšinu kresťanskej štvrte mesta – okrem množstva domov boli zničené aj kostoly a nemocnica. Napriek veľkým stratám Cirkev v krajine ostáva aktívna, udržiava vieru a pomáha biednym. Ešte pred piatimi rokmi bola priemerná mzda 1 000 dolárov mesačne, dnes je to 60 dolárov. Inflácia prudko zvýšila ceny aj toho mála tovarov a služieb, ktoré sú ešte v Libanone dostupné. Takáto situácia vyžaduje pomoc ľuďom na všetkých úrovniach života – od potravinovej pomoci cez zdravotnú starostlivosť až po vzdelávanie.
Cirkev tu slúži neúnavne. Napríklad sestry Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktoré pôsobia v Maronitskej farnosti sv. Jozefa v Bejrúte, sú dvadsaťštyri hodín denne pripravené pomáhať núdznym rodinám. Tie k nim prichádzajú vo dne i v noci s prosbami o jedlo či lieky. Sestry každý deň roznášajú potraviny, oblečenie, lieky i hygienické potreby. O ľudí sa však starajú celistvo a snažia sa im dávať aj emocionálnu, duchovnú a intelektuálnu podporu. Venujú sa tiež osamelým a chudobným seniorom a rodinám, ktorým hrozí strata domova. Utrpenie sa odráža aj na sa psychickom zdraví ľudí – mnohí trpia depresiami, neurózami a inými ťažkosťami. V tých najchudobnejších častiach je problém ešte zreteľnejší – muži, ktorí nedokážu zabezpečiť svoje rodiny, sa z frustrácie uchyľujú k násiliu. Obchodovanie s drogami a prostitúcia sa stali dostupnými spôsobmi na zaistenie príjmu.
Na takéto podmienky najviac doplácajú deti, ktoré sú často bez rodičov aj celé dni a ich útočiskom je ulica. Kolabuje aj školstvo – preto už na väčšine katolíckych škôl prevzala Cirkev všetky náklady. Mzdy pre učiteľov, školské pomôcky, generátory na elektrinu, ale aj jedlo či cestovné pre deti dnes závisí od pomoci libanonských diecéz. Okrem potrebného vzdelávania sú tieto školy dôležité aj pre medzináboženské vzťahy, pretože ich navštevuje veľmi veľa detí z moslimských rodín (v niektorých oblastiach dokonca tvoria väčšinu žiakov). Dlhodobý mier medzi kresťanmi a moslimami, ktorým je Libanon výnimočný, pramení aj tu – v láskavej spolupráci detí a ich rodín.
V tejto kríze je krajina úplne závislá od pomoci zo zahraničia – politické riešenie je v nedohľadne a dnes je potrebné pomôcť ľuďom prežiť deň po dni. Okrem existenčnej pomoci je dôležitá aj systematická podpora pastoračných, vzdelávacích a voľnočasových aktivít, ktoré ponúkajú rozptýlenie, spoločenstvo a kresťanské zázemie. Ak ľudia prepadnú zúfalstvu, alebo budú naďalej emigrovať, rozpad kresťanských komunít v Libanone bude nezvratný. To otrasie aj vzácnou náboženskou rovnováhou v regióne. Cielená podpora, ktorá zasahuje deti, rodiny, študentov i seniorov im prináša úľavu a uistenie o Božej starostlivosti – a dáva im nádej na život vo svojej domovine. Táto pomoc prichádza aj od dobrodincov zo Slovenska, ktorí sa k nej môžu pripojiť na webovej stránke pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.
Lucia Froncová, ACN
