Brazília mala v nedeľu 10. decembra 2022 sviatok: na oltár bola ako blahoslavená vyzdvihnutá mladučká študentka Cris, ktorá si viac cenila svoje panenstvo ako život.
Isabela Cristina žila na prvý pohľad obyčajný život mladého dievčaťa, sestry a dcéry: tí, čo ju poznali, hovorili o nej ako o vášnivej fanúšičke futbalu a výbornej kamarátke, ktorá bola za každý vtip či večer s gitarou. Nie nadarmo ju volali „risadinha“ – malý smiešok. Sestry vincentínky, ku ktorým mala jej rodina veľmi blízko a ktoré Cris, ako ju volali, duchovne viedli, poznali jej nadpriemernú inteligenciu a výnimočnú schopnosť priblížiť sa chorým a osamelým.
Isabela bola totiž spolu s rodičmi a bratom Robertom veľmi často zapojená do vincentínskej starostlivosti o biednych. Sestry vincentínky fascinovala jej citlivosť, spôsob, nežnosť a obetavosť, s akou pristupovala k tým, čo potrebovali pomoc. Nemala problém prísť do útulku pre starých ľudí, k charitatívnej činnosti mala veľmi blízko. Aj toto malo zrejme spolu s rozlišovaním a debatami jej duchovného vodcu rozhodujúci vplyv stať sa lekárkou. Jej snom bolo ísť pracovať ako pediatrička na misie do Afriky.
Toto všetko by však Cris nezvládala len prirodzeným darom: samozrejmosťou bola pre ňu denná svätá omša, sväté prijímanie, ruženec, osobitné miesto v jej dennom programe mala poklona Eucharistii. Patrila tiež do spoločenstva mladých pri vincentínskej komunite, kde dostávala formáciu a zažívala prijatie.
Rozhodnutie študovať medicínu znamenalo odsťahovať sa z rodného mestečka Barbacena do Juiz de Fora. Rodičia im tam zaplatili malý byt blízko kostola, pridali aj financie na zariadenie. Práve ono sa stalo dôvodom na potvrdenie Isabeliných životných hodnôt. Zamestnanec firmy, ktorý prišiel montovať šatník do ich bytu, začal konverzovať s Isabelou. Zo začiatku jej to ako spoločenskej a veselej mladej žene neprekážalo, no čoskoro ho požiadala, aby dokončil prácu a odišiel – začal mať totiž nepríjemné narážky po tom, čo odmietla jeho ponuku na rande. Povedal teda, že sa vráti na druhý deň, lebo mu chýba nejaká súčiastka. Večer sa v partii v kostole priznala, že sa bojí návratu tohto muža, ktorý mal nielen nečistý a nepríjemný pohľad, ale aj správanie.
Ráno na druhý deň jej brat Roberto odišiel do práce, Isabela čakala na dokončenie skrine. Majster vošiel do bytu a prvé, čo urobil, zvýšil hlasitosť rádia. Potom vzal stoličku a ovalil Cris po hlave, aby ju zviazal a zapchal jej ústa. Jeho úmyslom bolo znásilniť ju, keďže ho deň predtým odmietla. Po prvom omráčení sa Isabela Cristina rýchlo prebrala a zistila, že sa ju pokúša vyzliecť. Začala sa tak temperamentne a odvážne brániť, až ho to rozzúrilo. Nepodarilo sa mu totiž dostať z nej ani kúsok odevu. Vytiahol nôž a vyhrážal sa jej, že ak sa mu nepodvolí, zabije ju. Isabela rezolútne odmietla, nesúhlasila ani vtedy, keď jej zasadil prvý úder. Nasledovali teda ďalšie – celkovo dostala trinásť rán do chrbta a dve do brucha. Jej brat ju našiel večer mŕtvu v kaluži krvi.
Vraha veľmi rýchlo našli, ku všetkému sa priznal, ba aj dôkladne opísal hrdinský postoj a správanie Isabely Cristiny. Jej rodičia a brat veľkodušne vrahovi odpustili a modlia sa za neho.
