Redaktor: Mária Kohutiarová
Starodávne kráľovské mesto Krakow v októbri hostilo medzinárodný kongres rodín, ktorého účastníkmi boli aj slovenské manželské páry. Čo v nich zarezonovalo? Jurajovi Králikovi, predsedovi eRka, Františkovi Bartekovi, študentovi teológie manželstva a rodiny na Medzinárodnom pápežskom inštitúte v Rakúsku, a manželom Emilovi a Anke Kondelovcom, zodpovedným za prípravu snúbencov na manželstvo v Žilinskej diecéze, sme položili tri otázky.
Aká myšlienka/aktivita/stretnutie sa vás najviac dotkla v Krakowe?
Juraj Králik: Bolo to stretnutie s rektorom seminára v Gniezne, otcom Przemysław Kwiatkowskim. Rozprával nám o priateľstve Karola Wojtylu s Jerzym Ciesielskim. Boží služobník Jerzy bol od Wojtylu mladší, bol inžinierom, manželom a otcom troch detí. Večerné rozhovory Wojtylu a Cieselskeho v období ranej dospelosti a prvých rokov manželstva formovali Wojtylove pohľady na vnútorný život rodín a stali sa základom pre napísanie knihy Láska a zodpovednosť. Veľmi ma oslovil život tohto laika a duchovné synovstvo, či vlastne bratstvo, ktorého z ktorého ovocia sa môžeme dnes sýtiť. Podľa slov iného významného hosťa konferencie Carla Andersona to bolo výnimočné kreatívne partnerstvo kňaza a laika Wojtyla – Cieselski, aké je potrebné aj dnes v našich farnostiach.
Emil a Anna Kondelovci: Trojdňový kongres vo veľkolepom Centre Jána Pavla II. v Lagiewnikách bol plný osobností, vedeckých podnetov aj duchovných povzbudení. Záujemcov o obsah kongresu odkazujeme na stránku www.kongresrodzin.pl s materiálmi v poľštine aj v angličtine. Zážitkom boli rozhovory s manželskými pármi, ktoré pracujú pre rodiny a snúbencov. Problémy rodiny sú podobné, s akými sa stretávame aj na Slovensku. Milý bol rozhovor s manželmi Dorotou a Adamom Bielovcami, ktorí sú profesormi na Katolíckej univerzite v Ľubline. Profesor Biela pôsobil aj na Trnavskej univerzite a výborne hovorí po slovensky. Silný dojem na nás zanechala aj návšteva Sanktuária sv. Jána Pavla II, ktoré je vyzdobené desiatkami mozaík Marka Ivana Rupnika.
František Bartek: Osobne sa ma najviac dotklo stretnutie s profesorom Stanisławom Grygielom, jedným z mála ľudí, ktorí si robili doktorát u Karola Wojtylu, ešte keď pôsobil v Poľsku. Po svojom nástupe na pápežský stolec si Ján Pavol II. zavolal tohto bývalého študenta spolu s manželkou, aby mu pomohli založiť Pápežský inštitút pre štúdium manželstva a rodiny v Ríme. Bolo krásne počúvať v Centre Jána Pavla II. človeka, ktorý desiatky rokov spolu s týmto svätým pápežom rozvíjal katolícku antropológiu manželstva a rodiny. Nie je možné zreprodukovať celú jeho prednášku, tak za všetky sa podelím aspoň s jednou: „Nestačí mať inteligenciu, ktorá zvyšuje efektivitu pri dosahovaní potešenia, ale potrebujeme múdrosť, ktorá vedie k pravde a láske.“
Čo zo zažitého/počutého vnímate ako výzvu pre Slovensko a manželstvá v ňom?
Juraj Králik: Kľúčom k obnove je to, či farnosť zacíti alebo nezacíti dotyk rodín a sviatostných manželstiev, ktoré sú v nej prítomné.
Emil a Anna Kondelovci: Upútala nás štúdia o vývoji demografie v Poľsku. Ak budú pokračovať súčasné trendy, na konci tohto storočia klesne počet Poliakov na menej než polovicu. Koncom tretieho storočia tretieho tisícročia zmizne poľský národ z mapy Európy. A my sme na tom podobne.
František Bartek: Veľmi ma oslovil projekt „Veritas Amoris“, ktorého súčasťou sú viacerí prednášajúci, ktorých sme stretli na kongrese, a myslím, že jeho názov vystihuje to, čo vnímam ako výzvu pre Cirkev a osobitne kresťanských manželov na Slovensku. Potrebujeme v osobnom živote, ale aj v pastoračných aktivitách odolať pokušeniu oddeľovať pravdu (veritas) od lásky (amoris). Každý z nás je slabý – a dovolím si povedať, že každý z nás občas padá aj v oblasti sexuality. Aby sme nemuseli dlhodobo niesť pocity viny, niekedy máme tendenciu začať ospravedlňovať to, čo robíme. Nesmieme však kvôli vlastnej slabosti alebo objektívne náročným okolnostiam ľudí, ktorých sprevádzame, relativizovať pravdu o ľudskej láske a sexualite tak, ako nám ju predstavuje evanjelium a učenie Cirkvi, či už sa to týka antikoncepčných praktík, pornografie, predmanželskej čistoty či ľudí, ktorí prežívajú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu. Zároveň sa musíme vyhnúť aj opačnému riziku hlásať pravdu bez lásky a láskavosti. Pravda nemá byť použitá ako bič na ľudí, ktorí sa mýlia, ale ako sila, ktorá oslobodzuje a pozdvihuje človeka k jeho vznešenému povolaniu žiť na obraz Boha, ktorý je láska. Jednoducho povedané, pravda a láska musia byť vždy spolu.
Všetci ste aj manželia – takže určite máte aj osobnú výzvu do rastu vo svojom manželstve…Juraj Králik: Cielene a v spoločenstve s ďalšími rodinami rozvíjať manželskú a rodinnú spiritualitu, ktorá je spiritualitou každodennosti. Je to spiritualita, ktorá musí byť veľmi flexibilná, rešpektujúca dynamický život, napríklad našej mladej rodiny, a tiež spiritualita ponorená do praxe, do sveta. Nie spiritualizmus, ale otvorenosť pre aj tie najbežnejšie veci, aby boli pretvárané láskou. Nechajme sa formovať láskou. Potrebujeme to, lebo jednota nie je byť veľmi blízko seba, ale prekročiť seba a byť tu pre teba. Nie je to prirodzená úloha, ale nadprirodzená. Potrebujeme pre ňu byť znovuzrodení láskou a Duchom.
Emil Kondela: Na kongrese som si vypočul aj prednášku o svätých manželoch Ľudovítovi a Zelii Martinových. Zelia si o svojom manželovi zapísala: „Som s ním stále šťastná, on je príčinou, že môj život je veľmi pekný. Môj muž je svätý človek.“ Väčšiu výzvu pre naše manželstvo si ani neviem predstaviť.
František Bartek: Jeden z prednášajúcich hovoril o symbolických troch oltároch manželstva: oltár, na ktorom sa premieňa Eucharistia, ktorá je prameňom lásky pre kresťanských manželov, oltár spoločného stolovania rodiny, priestorom spoločného stretnutia a rozhovorov, a oltár, ktorým je manželská posteľ ako priestor intímneho zjednotenia a vzájomného sebadarovania manžela a manželky. Ak chceme, aby naše manželstvá boli pevné a šťastné, musíme sa starať o všetky tri oblasti nášho života. Aj vo svojom osobnom, aj manželskom živote mám(e) tendenciu sa zamerať na nejakú z týchto oblastí na úkor iných. Mať ich v rovnováhe a starať sa o všetky tri súčasne je výzva.
Autor fotografie: František Bartek
